Expozimetre
Expozimetre sú, ako je známe, určené na zmeranie intenzity svetla, aby potom mal fotograf presné vodítko ako exponovať svoj záber. V období, ktoré nás tu zaujíma (tj. druhá polovica 30-tych rokov minulého storočia do roku 1945) tvorili vrchol vývoja týchto malých prístrojov expozimetre fotoelektrické, ktoré ako zdroj energie využívali selénový článok. Dnes sa už samozrejme jedná o zastaralú technológiu a vzhľadom k dobe výdrže selénových článkov je už prevažná väčšina expozimetrov z tohto obdobia nefunkčná. Vzniklo ich pomerne veľké množstvo typov na oboch stranách Atlantického oceánu, z ktorých si tu predstavíme len niekoľko exemplárov, ktoré mohli byť používané aj nemeckými vojnovými fotografmi, resp. tie, ktoré si postupne nájdu cestu do mojej malej zbierky.
Na prvej fotografii sú dva expozimetre od firmy Bewi (jej zakladateľom bol Wilhelm Bertram) z Mníchova. Napravo je starší tzv. extinkčný expozimeter Bewi Senior z roku 1930. Naľavo už je fotoelektrický expozimeter Electro Bewi Super z roku 1938, ktorý bol asi 4-krát citlivejší, než pôvodná verzia tohto prístroja (Elektro Bewi), ktorá uzrela svetlo sveta v roku 1935. Niektoré expozimetre tejto verzie boli priamo určené na použitie s fotoaparátmi Leica (pozri krabičku na obrázku), ale väčšinou mohli byť používané pre určenie správnej expozície s akýmkoľvek fotografickým prístrojom a dokonca aj filmovými kamerami. Expozimeter je otvárací a jeho puzdro je vyrobené z tenkého kovového obalu. Selénový článok a čidlo sa nachádzali v otváracej vrchnej časti. Stupnice sa nastavovali pomocou malých otáčacích kolečiek po stranách hlavného tela prístroja. Pri zhoršených svetelných podmienkach bolo možné presné hodnoty odčítať na integrovanom priehľadovom expozimetri na tele prístroja. Obidve verzie tohto expozimetra stáli v čase uvedenia na trh 38 ríšskych mariek.
Na tejto fotografii je skupina expozimetrov od firmy Metrawatt A.G. z Norimbergu, ktorá neskôr po druhej svetovej vojne vďaka úzkej spolupráci s firmou E. Leitz vo Wetzlare vyrobila niekoľko modelov expozimetrov určených výlučne pre fotoaparáty Leica. Rada expozimetrov s názvom Tempiphot bola uvedená na trh v roku 1935. Úplne napravo je expozimeter Tempiphot T-8 25K z roku 1936. Použitá neštandartná stupnica napovedá, že tento model bol určený iba pre merania pre prácu s filmovými kamerami. Ďalšie dva prístroje sú Tempiphot T30/100L z roku 1937. Tieto boli učené pre použitie s fotografickými prístrojmi svojej doby (a samozrejme aj fotoaparátmi Leica). Prístroj úplne naľavo má navyše pripojený posilňovací senzor, ktorý expozimetru umožňoval merať aj za zhoršených svetelných podmienok. Ochranné puzdro všetkých troch expozimetrov je z tmavo hnedého odolného bakelitu. V roku 1938 sa tento expozimeter predával za 28,50 ríšskych mariek.
Na tomto zábere sú zobrazené ďalšie expozimetre od firmy Metrawatt A.G. Ide o menšie a citlivejšie prístroje Horvex H60 a H60/L, ktoré sa začali vyrábať v roku 1938. Prístroj Horvex H60/L (na obrázku vpravo so sériovým číslom 689060) sa v podstate nelíšil od bežnej verzie (na obrázku vľavo so sériovým číslom 362012), len bol určený priamo pre fotoaparáty Leica (mal upravenú stupnicu). Existovala aj špeciálna verzia Horvex 60 Cine určená pre filmové kamery. Stupnica expozimetrov Horvex bola prakticky bezo zmeny prevzatá z predošlých modelov značky Tempiphot. Ich puzdro takisto tvorí bakelitová krabička z hladkého čierneho bakelitu. Bolo možné s nimi namerať časy v rozsahu od 1/3000s až po 8 minút. Senzor bol schovaný na spodnej strane expozimetra, a svetlo sa k nemu dostávalo po vyklopení krytky so zrkadlom. Táto verzia bola takisto význačná tým, že k nej tiež existoval posilňovací senzor, ktorý bolo možné vďaka dvom konektorom pripojiť k spodnej strane expozimetra, a to aj vtedy, keď bol vložený v koženom puzdre. Výroba expozimetrov Horvex trvala približne do roku 1942 a bola potom obnovená po druhej svetovej vojne. V roku 1939 stál expozimeter Horvex H60 (všetkých verzií) 37,50 ríšskych mariek.
Na ďalšej fotografii je možné vidieť dva legendárne fotoelektrické expozimetre Gossen Ombrux od firmy Gossen z Erlangenu v Bavorsku, ktorá veľmi presné expozimetre vyrába mimochodom dodnes. Naľavo sa nachádza starší model Gossen Ombrux z roku 1933 alebo 1934 so sériovým číslom D 2570. Vyrábal sa od roku 1933. Napravo je o niečo neskoršia verzia tohto prístroja určená priamo pre fotoaparáty Leica (tzv. Leica-Ausführung), ktorej výroba začala v roku 1934. Zobrazený expozimeter má sériové číslo F 3380. Firma Gossen tým reagovala na objavenie sa amerických expozimetrov od firmy Weston na nemeckom trhu, ktoré boli ako prvé na svete skonštruované priamo pre použitie s fotoaparátmi Leica. U expozimetrov Ombrux meranie nastávalo po namierení priehľadnej prednej strany prístroja smerom k zamýšľanej kompozícii (a v prípade horších svetelných podmienok aj po dodatočnom stlačení červeného gombíka). Z načítanej hodnoty na stupnici sa potom za pomoci expozičných tabuliek zistilo potrebné nastavenie (bohužiaľ pri prístroji určenom pre fotoaparáty Leica tabuľky vytlačené na tenkom hliníkovom plechu aj s vrchnou chlopňou koženého puzdra chýbajú). V roku 1934 stál tento expozimeter v normálnej verzii aj vo verzii pre fotoaparáty Leica 29 ríšskych mariek.
V roku 1936 uviedla firma Gossen na trh novší a citlivejší model Gossen Sixtus, označovaný spočiatku aj ako Super Ombrux. Nový model sa opäť vyrábal v normálnej verzii (tzv. Normale Ausführung) a vo verzii určenej priamo pre fotoaparáty Leica označovanej ako Gossen Sixtus L (tzv. Leica-Ausführung). Expozimeter sa vyrábal v dvoch hlavných vyhotoveniach. Prvé sa vyznačovalo tým, že expozimeter bol chránený vysúvacím bakelitovým krytom, ktorý nielenže umožňoval dostatočnú ochranu prístroja pred nárazmi, ale v určitej polohe slúžil ako "pištoľový úchop" umožňujúci pohotovejšie meranie (zobrazený nižšie na dobovej reklame). Druhé vyhotovenie bolo konzervatívnejšie, pretože krabička prístroja bola namiesto do bakelitového krytu vložená do klasického červeného koženého puzdra so zatváracou chlopňou. Na fotografii aľavo sa nachádza expozimeter Gossen Sixtus L z roku 1936 a jedná sa o jeho prvú výrobnú variantu so sériovým číslom 70115, ktorá v čase zavedenia na trh stála 36 ríšskych mariek. Oproti expozimetrom Ombrux sa načítaná hodnota zo stupnice prevádzala na potrebné údaje pre nastavenie fotoaparátu na dômyselnom počítadle umiestnenom na vrchnej strane prístroja pod stupnicou. Sú známe prístroje aj s označením nemeckých ozbrojených zložiek. Okrem tohto prístroja mám ešte expozimeter v normálnom prevedení pre použitie s viacerými typmi fotoaparátov, ktorý ale patrí k druhej výrobnej variante (nenachádza sa na fotografii). Tá sa od prvej líši len tým, že priehľadná plastová krytka, ktorou vniká svetlo do prístroja, nemá podobu masívnej vydutej šošovky, ale svojím povrchom pripomína komôrky na včeľom pláste. Jeho výrobné číslo je 114034, takže bol zrejme vyrobený začiatkom roku 1938. Napravo je expozimeter v koženom puzdre Gossen Sixtus v normálnom prevedení. Ide o poslednú, tretiu výrobnú predvojnovú variantu so sériovým číslom 200223, takže bol pravdepodobne vyrobený na prelome rokov 1938 a 1939. Oproti skorším variantám v normálnom vyhotovení aj vo vyhotovení pre fotoaparáty Leica mal zvýšenú citlivosť, čím predstavuje najcitlivejšiu verziu expozimetrov Gossen Sixtus do vypuknutia druhej svetovej vojny. Prístroj stál 38 ríšskych mariek.
(MM)
